7R PANMED s.r.o.

Úvod / Orthomolekulový princíp Prof. Mudr. Juraj Hromec CSc.

Orthomolekulový princíp Prof. Mudr. Juraj Hromec CSc.

Pripravil: prof. MUDr. Juraj Hromec, CSc.
Foto: dreamstime.com

chronických a degeneratívnych ochorení, ktoré sú ovplyvniteľné výživou, ďalej optimalizácia farmakoterapie ako aj zachovanie vitality a výkonnosti do vysokého veku (výrazný "anti-ageing" efekt. Treba si uvedomiť, že ortomolekulové mikro látky sa nedokážu vytvoriť v ľudskom těle v dostatočnom množstve(niektoré vôbec!) a preto sa musia dodať vo výžive v primeranom množstve. Pri našom zpôsobe stravovania a "neraionálnej" výžive sa však táto základná podmienka vôbec nerealizuje. Uvedené ortomolekul. mikrolátky vytvárajú akúsi pomyselnú reťaz, kde je velmi dôležitá ich vzájemná previazanosť a spolupôsobenia na viacerých úrovniach. Kvalita našej výživy hra dôležitú úlohu v patogenéze, ale najmä v prevencíi, veľmi častých ochorení ako je arterioskleróza, diabetes, mellitus, obezita, závažné kardiovaskulárne ochorenia, dna, rakovinové ochorenia, artróza a mnohé dalšie. To všetko sú ochorenia, s ktorými sa veľmi často stretávame aj u našich občanov a co frekvencii, ktorých patria Slovensku popredné miesta v Európe (čím by sme sa veľmi chvásť nemali). L. Pauling sa najskôr venoval problematike vysokodávkovaného vitaminu C, pričom viaceré jeho názory a doporučenia boli považované za kontroverzné a nejednoznačné. V súčasnosti sa v "západnej" medicíne stále viac lekárov venuje ortomolekulárnemu princípu a viacerí ho využívajú ako významný doplnok farmakoterapie. Do popredia vystupujú aj možnosti interakcií medzi liečivami a mikroživinami, pričom o tejto problematike vieme stále velmi málo.

V treťom článku o niektorých nových aspektoch výžívy sa budeme zaoberať bližšíe niečim naozaj novšim a to je ortomolekulárny princíp vo výžive a v podstate aj v medicíne. Jeho duchovným otcom je profesor Linus Pauling (1901 - 1994), dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny, a vychádza zo základných potrieb Ludského organizmu, ktoré veľmi často nie sú našími zlými stravovacími návykmi naplnené resp. sú hlboko deficitné.

Ortomolekulový princíp

Zdravšie žiť

Môže byť celkom jednoduché...

Pojem "ortomolekulárny" má svoj pôvod v 2 slovách, jednak je to grécky "orthos" = správny, dobrý a latinská "molecula" = základný stavebný kámeň látok a zlúčenin. L. Pauling k tomuto "zlepencu" dodává: "Slovo orthomolekulárny môže byť ako určité zlepené slovo (grécko-latinské) kritizované, ale jednoducho som nenašiel žiadne iné slovo, ktoré by lepšie charakterizovalo myšlienku správných molekúl v správných množstvách". (Myslí sa tým samozrejme pre potreby člověka.) Tato definicia sa objavila prvý raz v roku 1968 v známom časopise Science (č. 160), citujeme: "Otromolekulárna medicína predstavuje snahu o zachovanie dobrého zdravia a liečbu různych ochorení zmenami koncentracií látok, ktoré sa normálne vyskytujú (nachádzejú)

v ľudskom tele a sú potrebné pre zdravie". Ako vöbec prof. Pauling k tejto myšlienke prišiel? V roku 1941, ako 60-ročnému, mu diagnostikovali závažné ochorenie obličiek. Vtedy sa hodnotila táto choroba ako nevyliečitelná, ale Pauling v spolupráci s dalším biochemickým velikánom - Dr. T. Addisom zo Stanfordskej univerzity - bol schopný kontrolovat toto ochorenie pomocou nízkobielkovinovej a neslanej diéty. A zrejme to robil velmi úspešně, na koľko sa dožil 93 rokov. Dr. Addis tiež ako jeden z prvých lekárov predpisoval vyššie dávky vitamínov a minerálov pre viacerých svojich pacientov. Jedná sa teda hlavne o vitamíny, minerálne látky, stopové prvky ako aj esenciálne aminokyseliny a mastné kyseliny. Ciele ortomolekulového principu sú najma prevencia a liečba závažných

 

Väčšina uvádzaných dôležitých mikroživín je napr. obsiahnutých v čerstvej zelenine a ovocí, preto si SZO (Svetová zdravotnícka organizácia) stanovila ako výživový cieľ denný príjem minimálne 400g čerstvého ovocia a zeleniny. Stanoviska Německej spoločnosti pre výživu, kde je táto problematika veľmi precízne spracovaná, sú ešte prísnejšie - približne 400g čerstvej zeleniny a cca 300g čerstvého ovocia (spolu teda 700g !! ovocia a zeleniny denne). Príjem takýchto množstiev nie je celkom dobre možný a kedže vďaka niektorým ďalším pridruženým (alebo chorobným) stavom sa potreba ečtě ďalej zvyšuje, získava princíp ortomolekulovej suplementácie vhodnými prípravkami stále väčší význam.
Napr. najdůležitejšie komponenty pre náš imunitný systém sú:
1.
antioxidatívne vitamíny (C, E) a karotenoidy, nakoľko vychytávajú volné kyslíkové radikály, priamo podporujú imunitnú obranu a prispievajú výrazne k ochrane buniek.

2. bioflavonoidy, ako prírodné antioxidanty, podporujú účinok vitamínu C.
3. niektoré stopové elementy, najmä zinok a selén sú tiež esenciálne pre viaceré imunitné reakcie.

Z hľadiska energetického vykrytia potrieb nášho organizmu by mal rafinovaný cukor tvoriť maximálne 10%, komplexné uhľohydráty až 48%, bielkoviny okolo 12% a tuky najviac 30% (samozrejme vo vhodnom zloženia). Skutočnosť je samozrejme úplne iná, máme k dispozícii čísla zo SRN, kde rafinovaný cukor tvorí až 20%, tuky 36% a komplexné uhľohydráty len 27%. Nepochybujem, že u nás je situácia velmi podobná, ak nie horšia (objektívna čísla zatiaľ chýbajú). Najväčší deficit bol v príjme: vitamínu D3, jódu, kyseliny listovej, kyseliny pantolénovej, pyridoxinu (vit. B6) a vápníka. O tom, že približno 1/3 našich žien má monší čí väčší deficit železa, netreba tiež vôbec pochybovať. Krátko si budeme charakterizovať jednotlivé mikroživiny, ktoré tvoria tzv. ortomolekulárnu alianciu.

 

1) Vitamíny - sú organické zlúčeniny, ktoré sa v priebehu metabolických reakcií v našom tele spotrebávajú, odbúrávajú aľebo vylučujú. Zásoby najmä vo vode rozpustných vitamínov prakticky v tele nie sú. preto je nesmierne důležitý ich pravidelný a dostatočný prísun. Majú viaceré katalytické a riadiace funkcie napr. ako súčasti dóležitých enzýmov a koenzýmov. Ich nedostatočný prívod môže narušiť základné životné funkcie.
2) Minerálne látky a stopové elementy - sú anonrganické súčasti enzýmov, bielkovin a hormónov. V organizme nie sú metabolizované, vylučujú sa potom, močom a stolicou. Organizmus ich nevie sám syntetizovať, proto je potrebný ich pravidelný prívod. Udržujú stále pH v ľudskom organizme, sú dôležitou stavobnou súčasťou kostí a zubov. Stopové prvky sú nevyhnutné pre základné hormonálne a enzymatické deje nášho metabolizmu. Účinkujú ako katalycké centrá, aktivátory alebo inhibitory enzýmov. Stále viac sa hovorí o význame mangánu, chrómu či medi ore zdravý organizmus.
3) Esenciálne mastné kyseliny - sú dôležité pre viaceré životne dôležité funkcie ako je: delenie buniek, zápalové procesy, zhlukovanie krvných doštičiek azrážanie krvi...

Majú vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení, reumy, psoriázy a zrejme aj niektorých typov rakoviny. Denná potreba napr. kyseliny linolejovej je okolo 1 gramu a omega-3 mastných kyselín minimálne 0,5 gramu, pričom tieto čísla sa v posledných rokoch zvýšili.
4) Esenciálne aminokyseliny - 8 aminokyselín si organizmus nevie sám vytvoriť. Člověk ich musí prijímať v strave v dostatočnom množstve, čo móže byť problémom u prísnych vegetariánov. Majú dôležité úlohy v tukovom metabolizme, v metabolizme mozgu i periférnych nervov. Pôsobia ako preďstupne niektorých dôležitých hormónov, napr. adrenalinu či tyroxínu. Väčšinou pôsobia ako "team" a už pri nedostatku jednej z nich sa móžu objaviť poruchy komplexných procesov, v ktorých sú zainteresované.
5) Sekundárne rastlinné látky - patria k bioaktívnym látkam v potravinách. Tento název použil prvý raz pred cca 100 rokmi nositeľ Nobelovej ceny fytofyziológ Albrecht Kossel. Ich celkový počet nie je známy, odhaduje sa na 60.000 až 100.000! Len 5% zo všetkých rastlin bolo zatiaľ analyzovaných a napr. niela kapusta ich obsahuje až 49. Majú množstvo dôležitých účinkov: antimikrobiálnych, anti-oxidantívnych, protináďorových, zápaľoickujúcich, imunomodulačných....

 

Z najznámejších uvedieme len niektoré: karotenoidy, fyloestrogény, fytosteríny, polyfenoly, monolerpény a ďalšie. Potreba mikroživín sa zvyšuje v gravidite, pri fyzickom a duševnom strese, špecificky pri viacerých chorobných stavoch, zníženej imunite, pri závažných metabolických chorobách, kardiovaskulárnych chorbobách, pri reume, osteoporóze a artróze a pri niektorých psychických ochoreniach. Voľmi častý je deficít mikronutrientov i v starobo. V týchto situáciách je treba príjem mikroživín zvýšiť, čo sa však ťažko podarí "len" potravou. Sú k dispozícii určité preparáty, ktorými sa dá zvýšená potreba uspokojiť. Na druhej strane si treba ale uvedomiť, že pestrá, vyvážená strava s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny obsahuje veľké množstvo týchto potrebných liátok (viď môj článok v GUEST/marec 2010). Takže záverom prof. Paulinga, že "najdôležitejšie sú správne molekuly v správnom množstve". A prof. Pauling by ešťe určiťe dodal, že "radšej viac ako menej...".